Radovanky na pláži

More na sever stojí zato. V sobotu sme boli v North Berwick - pôvabné letovisko na východ od Edinburghu, obľúbené kvôli kilometrom pieskových pláži, golfových ihrísk a hlavne kvôli pozorovaniu vtákov. Bird watching je taký srandovný britský koníček :-)  Blízko pevniny je pár malých ostrovov, teraz už neobývaných ľuďmi, ale tisíckami vtákov. Väčšina prilieta na jar, na ostrovoch hniezdia, často sa vracajú na tie isté miesta alebo dokonca do rovnakých dier, kde sedia na vajciach. Vyvedú mladé a v aguste zase odletia. V Berwicku je Scottish Seabird Center, kde okrem interaktívnej prezentácie pre dospelých i deti o morskom vtáctve sa dajú pozorovať kamerami priamo vtáci na ostrovoch. Kamery sa dajú ovládať na mieste, takže si točíte páčkou a približujete podľa toho čo vidíte a chcete vidieť. Kamery sú asi na piatich ostrovoch, na každom hniezní iné vtáctvo, alebo teda rôzne druhy.

Bass Rock, najmohutnejšia skala v okolí. Hniezdia na nej desiatkytisíc vtákov - gannets, nedá sa tam pohnúť, preto je aj z diaľky biela, všade biele vtáky. Sú úžasne veľkolepé, potápajú sa ako stíhačky za rybami a nalietajú za potravou hrozné kilometre.

Prístav malých lodí, na raftoch sa dá plávať organizovane k ostrovom na pozorovanie vtákov i tuleňov.

Víchor bol ale strašný, vôbec sa nám nechcelo chodiť, len niekam zaliezť.

Eli prehliadka Seabird centra zas až tak nezaujala, zhodli sme sa, že je ešte malá zdieľanie nášho nadšenia z pamiatok a prírody, resp. musím sa držať jej preferencií.  Od minula pribudla ale malá herňa, kam si deti vliezli a rodičia ich pozorovali tiež obrazovkou s kamerou dnu. Človek nevedel, čo má skôr sledovať, či obrazovku s vtákom, dieťaťom alebo prírodovedný film, ktorý sa premietal :-)

Po prehliadke sme šli na sľubovanú pláž, Eliška sa už nevedela dočkať. Keď sme zaľahli v nejakom zábetrí a pozerali na slnečné more aj sme začali mať pociť príjemného odpoludnia.

Akurát sme vytiahli jedlo na piknik a sadol si pred nás pes, ktorý hypnotizoval pohľadom a prosil. Už nebola idyla

A naraz sa zozadu prihnala čerňava, víchor, dážď, že aj otužilí Škóti urýchlene opustili pláž a schovali sme sa v pozostastkoch kostola z 11. storočia. Malo to aspoň strechu, i keď z oboch strán fučal dážď i piesok. Zmrznutí sme pláž vzdali, i keď po chvíli samozrejme už svietilo slnko, zasadli sme v kaviarni prekvapivo s detským kútkom a hodinu sme sa ohrievali.

Druhý pokus už bol úspešnejší. Príjemnejšie, slnko aj hrialo, človek sa pod dunou v závetrí s čiapkou a rukavicami opaľoval :-) Škótske deti behali bosé, v tričkách do mora, jeden sa ja kúpal. Klasika. Ale zbytok sa prechádzal, venčil psa, hádzal loptu, tanier, staval hrady a zbieral mušle. Pobyt pri mori ako ho poznáme z predchádzajúceho pobytu. A vyhovuje nám oveľa viac ako nemožné praženie sa s davmi na juhu v Chorvátsku, kde má človek pocit, že každú chvíľu sa upečie.

Eli bola v svojom živle.

Malá piesočná búrka.