Viadukty a aquadukty

Alebo ako sa raz podarila aj nečakaná zmena plánu. Zatiaľ najkraší výlet, opäť za stavebným géniom Thomasa Telforda. V utorok sa naraz urobilo teplo, neváhali sme, Ondra odišiel skôr z práce, my s Eli pripravili veci na piknik a čakali na auto. Konečne sme využili aj piknikový kôš, pretože sme naplánovali výlet do country parku s piknikovými miestami vedľa parkoviska :-) Hlavný cieľ bol okrem ihriska a farmy v parku druhý najdlhší aquadukt v Británii, ktorý premosťuje Union canal nad riekou Avon. 

Prvé prekvapenie bolo, keď som pod obrovským aquaduktom prešli autom, i keď sme žiadnu cestu na mape nemali. A druhým prekvapením bola zavretá rampa pred parkom s nápisom, že kvôli víchrici je park zavretý. Všetky plány na piknik a ihrisko padli, popoviezli sme sa trochu a zaparkovali pri ceste, že sa aspoň prejdeme k aquaduktu. Hneď za cestou tiekol kanal, tak sme sa rozhodli, že nebudeme hľadať rieku, ale pôjdeme okolo kanála a prejdeme sa vrchom po aquadukte. Akurát že sme sa vydali na opačnú stranu. Ale prechádzka to bola nádherná, konečne slnko, pamätný bod, kde som odložila softshelku po troch týždňoch a po chvíli dokonca aj mikinu ! Už sme si predstavovali ako pôjdeme niekedy na bicykloch okolo kanála z Edinburghu.

Po kontrole GPS, že sme fakt na opačnej strane následovala úchvatná cesta na spráne miesto a už sme na ňom.

Naše tápanie sa hneď vysvetlilo - autom sme šli pod železničným viaduktom, nie vodným. Takže sme sa blbo vydali smerom k nemu. A preto sme ho nemali na mape, je to obyčajná značená železničná trať.

Ale je to nádhera, pohľad z jedného skvostu na druhý.

A pohľad z aquaduktu dole.

A ešte zospoda pre ilustráciu aký je monumentálny. Hneď druhý deň som si kúpila knihu o stavbe Union canal, pochopila som, že vo vnútri použili oceĺovú konštrukciu a dokonca sa tam dá vliezť a opravovať zvnútra. Postavené cca 1820.

Nakoniec sme mali šťastie, okolo rieky sme došli do country park, bolo tam pár popadaných stromov, ale inak krásne udržiavaný trávnik, stoly na piknik, našli sme aj ihrisko a záhrady.

Nikto tam samozrejme nebol, takže sme sa na ihrisku zabavili všetci. Eli nemá problém vyliezť úplne hore, zato mne sa zdalo ako vysoko som vyliezla a už mi bolo zle. No na fotke to tak nevyzerá :-)

Visitor Centre, kde sme jediní visitors :-)

Cestou späť sme sa zastavili ešte v Linlithgow, mestečku s hradom a jazerom, kde sme si konečne dali náš piknik s prúteným košom. Hrad je ako inak monumentálny a narodila sa tam Mária Stuartovna.

Po takom výlete sú všetky príkoria studeného týždňa zabudnuté a my opäť plní plánovania ďalších dovolenok v Škótsku :-)