A máme za sebou jedenapoldňové leto. Čakala som na bezveterný a teplý deň kvôli pozoraniu puffinov na Isle of May. Ostrov leží na druhej strane zálivu, mne sa podarilo tých roztomilých vtákov pozorovať pred šiestimi rokmi a musela som sa predsa podeliť s rodinou o najlepší zážitok zo Škótska! Ondra si v piatok vzal voľno z práce z dôvodov pekného počasia - veľmi obľúbený dôvod v Británii, ráno už bolo 20 stupňov, akurát okolo mora sa držal opar. Klaciský príznak tepla v Škótsku.
Najprv sme sa zastavili na najvýchodnejšom bode Fife Ness na druhej strane zálivu - poloostrov neznámo prečo si hovorí Kingdom of Fife. Má nádherné pobrežie plné tradičných rybárských mestečiek so zachovalým prístavom a domčekami. A všade sa hrá golf.
Zaparkovali sme na parkovisku pre no-golfers a prešli sa po pláži. Človek hneď pookreje, keď sa všetci na Teba usmievajú, všetci, rozumej muži okolo golfu. A zdravia s úsmevom i udržbári ihrísk, na tých srandovných vozítkách i s golfovými palicami a košíkmi plnými loptičiek. Chvíľu sme pozorovali pána na cvičnom odpaľovaciom ihrisku, dobrá sranda, kam sa človek pozrel tak sa to belalo loptami. By ma zaujímalo ako ich zbierajú.
Na pol jednu sme sa dostavili do mestečka Anstrusther, odkiaľ pláve raz denne loď na ostrov. Čas sa viaže na príliv, len vtedy môže loď pristát na ostrove. Bohužiaľ sa stalo čoho som sa obávala, loď bola úplne vypredaná, rezervácii mali plno už dva dni predtým. No jo, pekné počasie je pekné počasie. Ja som vedela, že treba rezervovať, ale neverila som predpovedi, že by fakt prišlo také leto a rozhodli sme až deň predtým. Sklamanie nie až také veľké, tušila som, že taký výlet by bol to good to be true. Raz za život stačí.
Aspoň jeden obrázok z mojej minulej cesty, fotené obyčajným kompaktom. Teraz sme boli kompletne vybavení zrkadlovkou a filtrami :-(
A foto ostrova, tam v diaľke, v opare hniezdia desaťtisíce morských vtákov a pár ornitológov prežíva s nimi jar až jeseň.
V mestečku sme si dali na obed fish and chips v "award winning restaurant", vystáli sme frontu v prvej a potom sme videli, že snáď každý podnik sa pyšní akýmsi ocenením:-), zjedli z papiera na pláži ako praví Briti a vymysleli alternatívny program.
Eli sme ale z pláže nemohli dostať. Pripekalo, Ondra si spálil krk, začali sme sa potiť a to už je na nás moc.
Prešli sme do 15 km vzdialeného St. Andrews. Ďalšia alternatíva, kde by sa dobre žilo. Mesto má len 17 000 obyvateľov, ale k tomu najstaršia univerzita v Škótsku, tretia po Oxford a Cambridge, zrúcanina najväčšej katedrály a ešte hrad k tomu. A hlavne pláže, pláže, pláže. A ešte golf :-) A študoval tam princ Wiliam i Kate, už sme zahliadli kafe, ktoré lákalo, že sa tam stretávali:-)
Katedrála zasvätená sv. Ondrejovi, patrónovi Škótska, jeho kríž majú Škóti vo vlajke.
Opakujem sa, úžasné miesto.
Bývalý hrad, sídlo biskupa, tiež dramatické dejiny. Na univerzite, ktorá je cez cestu sa začali šíriť reformátorské myšlienky z Európy a už to šlo. Upaľovanie a vraždy na jednej i druhej strane, barikádovanie v hrade, dobývanie, tajné chodby a explózie. Akurát i historikovi sa ťažko vysvetľuje Eliške, prečo sa vlastne furt mlátili a obliehali.
Pohľad z pláže na mesto, univerzitné budovy a hrad úplne vľavo.
Piatok poobede, takto vyzerajú plné pláže v Škótsku. Paráda. Lozili sme po piesočných dunách, skúšali sa šmýkať po zadku.... A tearaz sa nemôžeme zbaviť piesku v mobile, foťáku, v aute, všade.... Eli si doviezla plné vrecká.
Otužilá časť našej rodiny :-)
A ešte pohľad na najstaršie golfové ihrisko a klub. St. Andrew má pod palcom golf v celom svete, okrem USA tuším, každý si tu vraj chce zahrať a rezervovať miesto treba mesiace dopredu. A to sa hraje kilometre a kilometre nad plážami. Mňa teda golf nezaujíma, šport, kde sa stojí a vozí, čo to je ? U nás vôbec taký snobský nádych, ale ku Śkótsku patrí, ihriská okolo pláží majú svoje čaro a všetci na nich sú gentlemani.