Plavba bola úplne v pohode, nebolo nutné ani siahať k ukľudňujúcim prostriedkom. Ja som sa kochala vonku, na palube v závetrí bolo až horúco, zato na druhej strane sa už ozýval ľadový severný vietor. Celkom sme boli prekvapení, aký je na mori ruch. Stále nejaké lode, vrtule, ropné plošiny či čo. Človek už nemá nikde kľud.
Čo si o tom asi myslia ryby a iné morské živočíchy...
Netreba slov. Ale dieťa nejaké pozorovanie mora vôbec nezaujímalo.
Eliška sa bavila tu. V guličkách sa striedali deti s pubertálnymi skupinami, ktoré tam viedli tvrdé boje. Postarší občania pri stole ich pozorovali s chápavým úsmevom, stavím sa, že pán im závidel, ale obsluha z reštaurácie také pochopenie nemala. O chvíľu ich poslali preč.
Našla si aj nejaké kamarátky. CHvíľu posedeli, pokreslili a už sa zase naháňali a skákali. Eli preskládala celý stoličkový nábytok, čo tam bol.
Zaľahli sme neskoro. Vonku stále svetlo, Eli si bude musieť zvykať na svetlo do desiatej. My sme najprv pohoršovali, že načo pchajú televíziu i na loď, ale keď sme už ležali v posteli a ovládačka bola po ruke, tiež sme neodolali. Zaujal nás už prvý program, čo bol pohľad z kamery na lodi. Videli sme v šere plno svetiel, hneď vyskočili z postele a ďalekohľadom pozorovali v tme osvetlené plošiny a lode. Zase veľmi rušno. Ešte som sa ukľudňovala, že snáď nenabúrame do niečoho a šli sme spať. Nehrozili žiadne veĺké vzruchy pohybové ani zvukové, ale aj tak som veľmi nespala. Preibežne som kontrolovala more v tme. Veď kedy sa vám pošťastí byť v noci na mori.
Ráno bolo zase jasno, Eli sa hneď hnala na raňajky. Už si skúsene vyberala z ponuky, my sme samozrejme začali deň s english breakfast :-) Kým sa pokračovalo v guličkovaní ja som už sledovala pobrežie - Anglicko na dosah, boli sme pri Newcastle. Vybehla som si ešte na palubu skontrolovať s GPS polohu, páči sa mi tá šipka uprostred modrej obrazovky. O desiatej sme zakotvili, pomerne dlho sme sedeli v aute a čakali na otvorenie lode, hlavne teda Eli už prudila, kedy že pôjdeme, že už to nevzdrží. Navrhli sme, že môže skúsiť sa ísť hodiť do mora, ale to nechcela. Nakoniec ešte jedna dlhšia chviľka s pasovou kontrolovou, pani sa posťažovala, že to je hrozné, keď nemá fotku dieťaťa a poriadne ID, ale pustila nás. Hurá, british soil !