Konečne tam

Vďaka GPS sme bez problémov prešli Newcastle vymyslela som si, že nepôjdeme priamo, ale chcem vidieť Hadrians wall a už sledovali líniu múra postaveného Rímannmi ako obranu pred nájazdmi divokých severanov. Človeku hneď srdce zaplesá, keď vidí kopčeky, ešte k tomu rozumne sa strieda zelená s žltou repkou, všade ovečky, momentálne i jahňatami a cesty a polia lemované kamennými múrmi. Pozdlž celej cesty vedie turistická značka, stretávali sme prekvapivo dosť peších turistov. No, stretávali, videli sme ich z auta. Ja som sa nestresovala jazdou vľavo, ja som sa len kochala. Akurát že kto pozná čo je normálny kameň anglických farmárov a čo rímské pozostavky ? Čo je kopec a čo bývalý val ? O archeológoch si myslím svoje, hlavná je fantázia a ta sa povzbudzuje alkoholom :-) , takže po nejakej dobe som usúdila, že zastavime, teda konečne bolo nejaké miesto pri úzkej ceste na zaparkovanie a vyliezli sme von. Dosť nás zaskočil vietor. Fakt to bolo až tak silné ? Zabudli sme ? Rýchle sme ničo vytiahli na seba z kufra a strážili sme auto, aby nám nevyfuklo všetko von, preliezli sme jeden múr a prešli sa po akýchsi rozhodených balvanoch.

 Je to ono ?

Múr, nemúr, ale je tu pekne.

Šialený vietor nás úplne zmrazil, do toho všelijako poprchávalo, no sme na ostrovoch, to je jasné. Prechádzka bola krátka, zvolili sme úprk do auta a návrat, smer Škótsko. Vyviezli sme sa do sedla Northcumberland National Park, už zdiaľky sme sme videli škotské vlajky, takže sme plánovali zastávku s pokochaním sa pohľadom na škótsku krajinu, ale čo myslíte, v sedle strašná čerňava a Škótsko nás privítalo klasickým lejákom. Velice potešení sme i z auta rozpoznali typickú krajinu Borders - zvlnenej časti pri hraniciach, známej predovšetkým kvôli zrúcaninám gotických kláštorov - obeť neustálych anglicko-škótskych bojov.

Jedburgh abbey, zastávka len na foto a natiahnutie sa. Už svieti slnko. Kláštory sme pred rokmi obišli viackrát, so všetkými našimi návštevami a s Eli asi nemá zmysel platiť vstupné, takže zatiaľ len fotografická spomienka.

Ale tu sme sa zastaviť museli. Najobľúbenejšie miesto v Borders zvané Scot`s view - nie podĺa Škótov, ale Waltera Scotta. V tomto kráji býval, mal tam krásny zámok a pri svojich cestách sa stále zastavil na tomto mieste. Legenda pravi, že keď viezli jeho truhlu na cintorín, kone ako boli zvyknuté sa sami na tomto mieste zastavili :-)

Za chvíľu sme boli v Edinburghu,  prekvapivo zistili, že je o hodinu menej ako sme mysleli, vyzdvihli v realitke kľúče a o tretej sme boli pre našim dočasným bývaním.