Asi sa mi nepodarí hneď tak všetko spätne dopísať, tak ideme na dnešný program. Po víkendovej letargii, keď na nás dopadla zima a mraky, som sa včera večer presvedčila, že lepšie nebude a musím vyrážať za každú cenu. Chlap je už aj tak nachcípaný len z toho, že sedí v práci pri otvorenom okne (on v svetri, kolegovia v tričkách) a my nebudeme čakať kým do doľahne aj na nás, sme silné ženy. Bývame blízko vlakovej stanice, tak sme vyrazili na sever do môjho obľúbeného mesta Dunfermline (tu je všetko moje obľúbené:-).
Je strašne príjemný pocit, že sa človek akoby vrátil domou, že pozná ulice, obchody i ako to chodí na vlakovej stanici. Pamätám si hlavných dopravcov železničných a autobusových a pamätám si ako sa hľadajú spoje a zisťuje cena lístkov. Ťažko veru, ťažko. Tu sa hodí pochváliť náš idos, pražskú integrovanú dopravu a celý dopravný informačný systém. Ale je to daň za to, že dopravci sú štátni. V Británii sa každá spoločnosť stará o seba a jednotný systém neexistuje, resp. nejaký pokus som našla, ale neviedlo to k ničomu, len k preklikaniu sa na stránky jednotlivých spoločností, ktoré končia - zavolajte, kontaktuje nás pre ďalšie informácie. A potom tie ceny - iná ráno, iná off peak, iná return, iná single, potom nejaká advanced a superadvanced podĺa toho kedy si to kúpiš, k tomu ďalšie pripomienky a zľavy.... Na tom vyhľadávaní som strávila mladosť, ale človek nemal nič iného na práci, že. A vlastne ma to bavilo:-)
Takže späť k výletu, lístky sme zakúpili, dieťa do piatich rokov zdarma a potom tiež zdarma, keď ide off peak s dospelákom. Dostanem dva lístky, jeden tam a jeden späť, strčiť do turniketu, aby sme sa dostali vôbec na nástupište a už len sledovať obrazovku, hláseniam teda nerozumiem a netuším ako vyslovujú zastávky ako napr. Inverkeithing a pod. Náš cieľ má hlavné atrakcie - centrum plné charity shops, kláštor a park.
Kláštor založený v 11. storočí slúžil ako pohrebisko prvých škótskych kráľov, takých tých Malcolmov, Duncanov a Donaldov. Najvýznamnejšia je ale kráľovná svätá Margaréta, kvôli ktorej bol kláštor založený a potom kráľ Robert Bruce - ten z čias Wiliama Wallace alias Statočné srdce. Chudák kráľ má tu ale len telo, srdce je uložené v Melrose Abbey v Borders. A to s tým srdcom snáď cestovali aj na krížovú výpravu. Nebudem sa tu rozpisovať, sprievodcu si treba vygoogliť, ja to tiež stále zabudnem a musím si pripomenúť. Hlavne tie bitky, kde Škóti vyhrali nad Angličanami vo vojne o nezávislosť v 14. storočí. Sú na to dosť vysadení :-)
Opatstvo má ale krásne zachovalú románsku loď. Tam by som sa kochala dlhšie, keby dieťa nevolalo, že sa nudí.
Kláštor a vedľa vystavaný kráľovský palác je ako vždy krásne upravený, ale my musíme na ihrisko! No dobre, aj tak som si miesto prešla už dva krát predtým.
V Dunfermline sa nerodili len králi, ale aj Andrew Carnegie. Syn z chudobnej rodiny, čo v Amerike ťažkou a poctivou prácou nakoniec k bohatstvu prišiel a potom mecenášsky rozdával. Zakladal verejné knižnice, prvú tuším 1883 práve v Dunfermline, podporoval univerzity a kultúru v USA, Británii i Kanade. Nezabudol teda na svoje rodisko. Začiatkom 20. storočia kúpil, upravil a predal obyvateľom park, ktorý predchádzajúci šľachtický vlastník syslil pre seba a nedovolil do ňho nikomu ani vstúpiť. A park je nádherný. Tak hlavne ihriská, potom nádherný trávniček a stromy, nejaké kamenné zámočky, skleník, formal garden a potom tajomná krajina v mini údolí okolo rieky.
Milujem kamenné mosty:-)
Človek prejde z rozľahlého svetlého parku a naraz je všade počuť vtákov a vonku je tak tmavo, lebo všade sú stromy a údolím vedie malý potôčik pre istotu s mini vodopádom a altánkom, aby sa mali kde uchýliť milenci. A nad hlavami lietajú havrani a všade behajú veveričky. Eli som vydesila, že je to zem tajomného čarodeja a už chcela ísť zase na ihrisko. Našťastie veveričky sú drzé a neboja sa, po kameňoch sa dá skákať, takže nejaká zábava sa nájde aj u čarodeja.
"Mami, ja bych chtěla doma veverku." "Ale veveričky žijú na stromoch v lese." "Tak vezmem pilku a sekyru, porazíme jeden strom a postavíme si ho doma."
Materské pozorovanie dňa - Škóti majú často dve deti za sebou a Phil & Teds sú veľmi populárne kočiare.
Dunfermline je po New Yourku druhé miesto na svete, čo má Carnegie Hall :-)
A ešte nezabudnúť, že spiatočný lístok sa nemá vyhadzovať, lebo turniketom musím prejsť aj pri výstupe z vlaku. Vyrazili sme pred deviatou, vrátili sa o štvrť na šesť. Elišu musí pochváliť, čo sme v Škótsku, tak krásne chodí, neskučí a fakt sme sa po meste dosť nachodili. I bez odrážadla. Každý deń má teda sľúbené aspoň jedno ihrisko, ale aj tak je statočná, asi ten škótsky vzduch a krv sa prejavuje. Ale unavená aj tak nie je, pred deviatou nikdy v posteli neleží. Zato ja mám dosť, tak dobrú noc.